V práve členských štátov by sa mali zosúladiť pravidlá týkajúce sa slobody prejavu a práva na informácie vrátane žurnalistickej, akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby s právom na ochranu osobných údajov podľa tohto nariadenia. Spracúvanie osobných údajov výlučne na žurnalistické účely alebo na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby by malo byť predmetom odchýlok alebo výnimiek z určitých ustanovení tohto nariadenia, ak by to bolo potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s právom na slobodu prejavu a na informácie, ako je stanovené v článku 11 Charty. Malo by sa to vzťahovať najmä na spracúvanie osobných údajov v audiovizuálnej oblasti a v archívoch spravodajstva a tlače. Členské štáty by preto mali prijať legislatívne opatrenia, ktorými sa určia výnimky a odchýlky potrebné na dosiahnutie rovnováhy medzi týmito základnými právami. Členské štáty by mali prijať takéto výnimky a odchýlky týkajúce sa všeobecných zásad, práv dotknutej osoby, prevádzkovateľa a sprostredkovateľa, prenosu osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, nezávislých dozorných orgánov, spolupráce a konzistentnosti a osobitných situácií spracúvania údajov. V prípade, že sa takéto výnimky alebo odchýlky členských štátov navzájom líšia, rozhodným právom by malo byť právo členského štátu, ktorému podlieha prevádzkovateľ. S cieľom zohľadniť dôležitosť práva na slobodu prejavu v každej demokratickej spoločnosti je potrebné pojmy súvisiace s touto slobodou, napríklad žurnalistiku, vykladať v širokom zmysle.